Príbeh najdlhšieho tunela Slovenska – časť 1.

Kde to vlastne všetko začalo a prečo to takto dopadlo ? Toto sú otázky, ktoré si kladú mnohí z nás. Začalo to veľkou eufóriou a hrdosťou. Dnes sme v pozícii, kedy sa tunel Višňové stal šedou eminenciu diaľničnej výstavby na Slovensku. Termín dokončenia ? Podľa slov Národnej diaľničnej spoločnosti v roku 2023.

Z chýb sa treba poučiť a toto je história v súčasnosti najdlhšieho diaľničného tunela na Slovensku:

Ministerstvo životného prostredia odporučilo tunelový subvariant T1.

V roku 1990 dostáva tunel svoju predbežnú trasu, ktorá je vedená v rámci vtedajšieho diaľničného úseku D1 Višňové – Martin. Popri tunelovom variante bol uvažovaný  zároveň aj úžinový variant bez tunela Višňové s dvomi menšími tunelmi Domašín a Košariská. Slovenská správa ciest po šiestich rokoch v roku 1996 predkladá správu o hodnotení na životné prostredie vypracovanú spoločnosťou Enviconsult s.r.o., ktorá obsahuje posúdenie oboch variantov vedenia trasy úseku tejto diaľnice. Do roku 1997 nebol osud tunela vôbec jasný.  Posledné slovo malo Ministerstvo životného prostredia, ktoré v rámci procesu EIA vydalo na základe spomínaj správy o o hodnotení záverečné stanovisko a tunel dostal „zelenú“. Medzi časom vtedajší minister dopravy Alexander Rezeš navrhol termín dokončia diaľnice D1 do roku 2005. V tej dobe veľká nádej motoristov a celé Slovensko. Dnes už tento termín neznie ani zábavne.

Rok 1998.

Rok 1998 nebol pre Slovensko ničím zvláštny rok. V politickej sfére by sme mohli nájsť pár zaujímavostí ako koniec funkčného obdobia 1. slovenského prezidenta Michala Kováča alebo „Mečiarove amnestie“. Mimo politiky úplne obyčajný a predsa neobyčajný rok. Neobyčajným sa však stáva pre nás až dnes. V roku 1998 začína výstavba prieskumnej štôlne tunela Višňové a tým aj nekonečný príbeh sľubov a sklamaní. V neposlednom rade viacero tragických nehôd na ceste I/18 pod Strečnom, ktorým sa dalo vyhnúť vybudovanou obchádzkou v podobe diaľnice D1.

21 rokov. Presne takýto počet rokov ubehlo od roku 1998, odkedy spoločnosť Doprastav a.s. začala prvé stavebné práce na prieskumnej štôlni Alžbeta dlhej 7480 m v trase budúceho tunela Višňové.  Vtedajším obstarávateľom tejto stavby bola Slovenská správa ciest ( terajším obstarávateľom je Národná diaľničná spoločnosť a.s., ktorá vznikla v roku 2005.)

Prieskumnú štôľňu začali stavbári raziť v osi južnej tunelovej rúry v septembri 1998. Štôlňa bola razená dvomi rozdielnými metódami, pričom razenie prebiehalo z oboch strán súčasne. Zo strany západného portálu (za obcou Višňové) sa razilo klasickou metódou NRTM . Zo strany východného portálu (od lomu Dubná Skala) sa razilo pomocou tunelovacieho plnoprofilového raziaceho stroja TBM ATB 35 HA s priemerom frézovej hlavy 3,5 m.

Razenie prieskumnej štôlne komplikovalo veľké množstvo geologických porúch a súčasne veľké prítoky podzemnej vody, ktoré dosahovali hodnoty až 150-220 l/s .  Niektoré zdroje uvádzajú hodnotu až 330 l/s . Štôlňu sa nakoniec podarilo dokončiť 24.augusta 2002. Náklady na práce predstavovali pre štát sumu 750 mil. Sk. (25 mil. Eur).

Pokračovanie článku pripravujeme v 2.časti.

Fotky: dialnice.info, internet